Zakladatelia Wophiru

 

Pôvodne Wophirskú strednú školu zakladalo šesť mocných čarodejníckych bytostí, napokon sa však k nim pridal siedmy zakladateľ. Každá fakulta je spätá s jedným z týchto čarodejníkov, a nad všetkým drží ochrannú ruku siedmy element.

 

Ochranným elementom je prvý z radu zakladateľov Wophiru, a to:

 

Aldaramin Alphirk Bowser:

Aldaramin Alphirk Bowser bol jedným z netradičných zakladateľov škôl. Narodil sa okolo roku 1200 a zhruba 200 rokov žil v prísne stráženej elfskej komunite, ktorá neudržiavala žiadne kontakty s vonkajším svetom, žila na nezmapovateľnom ostrove a odmietala komunikovať aj s čarodejníkmi. Keď k Aldaraminovi prenikli informácie o tom, že niekde za hranicami jeho ostrova existujú iní ľudia než on, čarodejníci i muklovia, táto myšlienka ho uchvátila a vybral sa tieto miesta hľadať. Na svojom elfskom člne sa dostal v Stredozemnom mori k pobrežiu Afriky, niekoľko rokov sa potuloval a poznával svet, pretože ho fascinoval svojou rôznorodosťou a bohatosťou farieb a ľudských osudov i charakterov. Keď prvý raz zavítal na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku, vedel, že našiel to správne miesto pre svoje vzdelanie, a vyštudoval s vyznamenaniami. Na štúdiu sa zoznámil so svojimi ďalšími priateľmi a spoločne prišli na nápad založiť Wophirskú strednú školu čarodejnícku. Hoci Aldaramin sa veľkou mierou podieľal na tvorbe tejto školy, pretože vo svojej domovine nadobudol v elfských predmetoch nesmiernu zručnosť, po zhotovení školy zistil, že mu chýba jeho domovina, v ktorej vyrastal. Po asi stopäťdesiatich rokoch plodnej spolupráce a zveľaďovaní školy už viac nevydržal a ťažko chorý sa vrátil na svoj nezmapovateľný ostrov elfov, ktorý nikto za ním už nikdy nenašiel. Po Wophire sa odjakživa chýria klebety, že keď sa budú na Wophire diať naozaj veľké veci, Aldaramin Bowser sa vráti a všetko bude ako predtým, je však nepravdepodobné, aby tento elf druhý raz opustil svoju domovinu a vrátil sa do svojej školy, ktorej obetoval časť svojho života a potom ju odovzdal iným. Na Wophire pôsobil ako nestranný element, stal sa riaditeľom Wophiru, nikdy nepatril pod žiadnu fakultu a neinklinoval ani k jednému z hnutí Rectus a Mirabilis, bol rovnovážnym prvkom medzi zakladateľmi, možno aj preto o ňom vieme tak málo. Na Wophire študentov učil Latinčinu zaklínadiel, Dejiny Wophiru a elixíry.

 

Ďalším zo zakladateľov je zakladateľ fakulty Conformarus:

 

 

Anjel Achaer:

Achaer, inak známy ako "hmotný anjel", sa narodil zhruba pred 800 rokmi v severnej Európe, na hraniciach Ruska, a jeho obidvaja rodičia boli anjeli žijúci na kniežacom dvore veľmi významnej rodiny v Rusku. Achaer asi prvých 50 rokov prežil v Rusku s rodičmi, čoskoro však zatúžil po vlastnom živote a od rodičov odišiel. Ako anjel nepociťoval potrebu špeciálneho vzdelávani - mal predsa schopnosť iba svojimi myšlienkami ovplyvniť počasie a jeho krídla mu umožňovali lietať - čo viac by mohol chcieť? A tak sa túlal po svete a stal sa známym ako "Túlavý anjel". Píše o ňom hneď niekoľko renesančných diel talianskych čarodejníckych spisovateľov. Istý čas tento anjel úzko spolupracoval s múzami v Grécku, ale aj to ho veľmi rýchlo (na anjelske pomery) omrzelo, pretože mu chýbalo klasické vzdelanie. Sklamaný týmto svetom, ktorý mu nedokázal ponúknuť "absolútne poznanie", odišiel na vyše sto rokov na samotu na vzdialenú hviezdu Betelgeuse, kde sa oddával meditácií a rozmýšľaniu o zmysle života. Nakoniec sa vrátil na Zem a stal sa známym pod svojou prezývkou "hmotný anjel". Naozaj bol viditeľný a menej éterický ako ktorýkoľvek iný anjel, dokonca by sme si ho v určitých dňoch mohli s človekom pomýliť. Táto jeho zaujímavá vlastnosť sa prejavila, keď začal chodiť na Rokfort a spoznal sa so svojimi priateľmi, s ktorými neskôr založili Wophir. Spoznal, v čom je zmysel jeho života a začal sa venovať klasickému magickému vzdelaniu. Neskôr, v dobe, keď sa čarodejníci stiahli do ilegality (to bolo asi pred 600 rokmi, kedy sa datuje aj vznik Wophiru), rozhodol sa, že svojim priateľom s budovaním veľkolepej čarodejníckej školy musí pomôcť. Jeho pomoc bola osohom pre všetkých - hoci Achaer bol univerzálne nadaný a v ničom nevyčnieval - to po ňom zdedili aj študenti jeho fakulty - predsa len dokázal ovládať počasie lepšie než ktokoľvek z ostatných zakladateľov Wophiru, a tak sa im dlhé roky staral o priaznivé počasie. Po smrti piatej zo šiestich zakladateľov Wophiru a po odchode Aldaramina späť do zabudnutia už Achaera na Wophire nič nedržalo, okrem bolestných spomienok na svojich smrteľných priateľov. Rozhodol sa, že z Wophiru nadobro odíde - a neobmäkčila ho ani prosba ducha zakladateľky Imprudentisu Mundrabily, ktorá chcela, aby zostal na ostrovoch - aj tak odišiel a zanechal vyučovanie oklumencie, legilimencie a herbológie. Čarodejníci si doteraz nevedia vysvetliť, ako sa to mohlo stať, že Achaer sa po ceste do svojho rodného Ruska stal úplne hmotným človekom, ale koluje legenda, že akonáhle dorazil domov, matka ho spoznala, zalomila rukami a povedala: "Preboha, Achaer, čo si to so sebou porobil? Ja som to tušila..." Sotva to dopovedala, syn vedľa nej padol na smrť vyčerpaný na zem a na ďalšie ráno umrel. Pochovaný je na ostrove spoločne s telami svojich piatich priateľov a študenti na neho spomínajú s úctou a láskou.

Ďalším zakladateľom Wophiru je zakladateľ fakulty Diligentis:

Lord Azrael:

Lord Azrael, tak ohromne rozporuplná osoba, ktorá sa jedného dňa objavila tak, že sa vyhupla z tieňa mearského lesa na uhľovočiernom okrídlenom koni a povedala šiestim zakladateľom, že sa mu prihodila zvláštna príhoda a preto prišiel. Jediný obrázok, ktorý sa nám zachoval s akou-takou podobizňou zakladateľa fakulty Diligentis, je práve maľba viažúca sa na túto legendu, ktorá údajne priviedla lorda Azraela až k zakladateľom Wophiru. Táto legenda hovorí, že lord Azrael zrejme dlhé desaťročia jazdil len tak bezmyšlienkovite po lese (sám nevedel povedať, kedy sa narodil a koľko žil, hoci bol obyčajným smrteľníkom - vraj roky utrpenia nerád počítal a snažil sa ich nechať prirodzene plynúť) a zaoberal sa pochmúrnymi predstavami, čo by sa stalo, keby v ňom prevládlo jeho temné ja. Snažil sa chrániť les pred sebou samým a nemienil sa ukázať žiadnym ľuďom - či už čarodejníkom, alebo muklom. Raz však prechádzal okolo pobrežia na svojom čiernom koni a v pokojnej stojatej hladine zahliadol svoj odraz - vždy sa svojho odrazu desil, pretože v detstve v zrkadle uvidel odraz svojej démonskej tváre, keď sa nahneval - odvtedy sa odmietal pozrieť sám sebe do tváre. Teraz sa však pokušeniu nevyhol a pozrel sa na svoj odraz v zrkadlovej hladine - a odraz jeho aj jeho koňa vraj vo vode svietil striebristozlatým svetlom a mihal sa tak jasne, že to nemohol byť iba obyčajný očný klam spôsobený mesiacom. Povráva sa, a túto teóriu rozhodne lord Azrael uznával, že sebavedomie a zmysel života tomuto démonovi chcela dodať dobrosrdečná morská ryba ramora, ktorá trochu začarovala vodnú hladinu a ukázala tak lordovi Azraelovi, že má byť svetlým ohnivkom, ktoré spojí šesticu zakladateľov v jeden jednoliaty celok. Lord Azrael neváhal ani chvíľku a pobral sa pozdĺž pobrežia k miestu, kde v diaľke videl ohne a dym. Dorazil k zakladateľom a vyrozprával im svoj príbeh. Tí ho po vypočutí prijali za svojho, hoci pôvodne sa nepočítalo s tým, že by na škole založil svoju vlastnú fakultu. Až počas výstavby Wophiru sa prišlo na to, že patrónom jeho fakulty by mala byť vzácna morská ramora, a všetci sa zhodli na tom, že lord Azrael, aj keď bol démonom, im tak veľmi pomohol a tak sa pričinil na rozkvete Wophiru, že by sa mal stať jedným zo zakladajúcich čarodejníkov. Lord Azrael nikdy nechodil na žiadnu školu pre čarodejníkov, napriek tomu však 40 rokov učil žiakov svojej fakulty Obranu proti čiernej mágií, v ktorej sa naozaj znamenite vyznal. Keď v roku 1538 ako prvý zo zakladateľov umrel po nešťastnej nehode - spadol z koňa po tom, ako sa pokúšal chytiť nebezpečného chorého knézla a dolámal si väzy - celá škola nosila plné dva roky čiernej šaty na znak smútku za týmto obdivuhodným dobrým démonom, ktorý prekonal sám seba.

Ďalšou zakladateľkou je jediná čarodejnica čisto ľudského pôvodu, zakladateľka fakulty Fidelis:

Sarah Silver Wollves:

Sarah Wollves, neskrotná a divá Írka, ktorá sa narodila v malej zastrčenej dedinke Shadyvillage na skalnatom pobreží Írska bola za mladi považovaná za "dieťa diabla", hoci to bola len obyčajná zvedavá dievčina. Jej rodičia boli obaja muklovského pôvodu a oni boli tými poslednými, kto mohol Sarah dostať do stavu, v akom sa v jedenástich rokoch ocitla - totiž do stavu lykantropie. Sarah sa stala vlkodlakom na jednej svojej nočnej prechádzke po lese, keď natrafila na dodnes neznámeho vlkolaka, ktorý ju pohrýzol. So svojím "handicapom" sa však vyrovnala veľmi rýchlo, a to najmä preto, že vzápätí po tejto osudnej udalosti jej prišiel list z Rokfortu, v ktorom jej oznamovali, že je na túto čarodejnícku školu prijatá a prvého septembra sa má hlásiť na škole. Sarah ani na okamih nepochybovala o tom, že by bola čarodejnicou - od malička bola tak trochu "divná" a jej rodičia to vedeli - nikdy sa však nedozvedeli, že ich dcéra navštevovala čarodejnícku školu - Sarah už v jedenástich rokoch bola natoľko bystrá, aby to pred svojimi konzervatívnymi rodičmi dokonale zatajila. Nahovorila im, že ide do školy pre mimoriadne nadané deti v Anglicku, kde bude bývať po celý školský rok a domov bude chodiť iba na letné prázdniny. Rodičia jej to do smrti verili. Na škole sa Sarah zapísala ako jedna z úplne najlepších študentiek, vďaka nej však fakulta Chrabromil najmenej tri razy prišla o školský pohár, pretože Sarah bola neskrotnou divoškou, ktorá si nikdy nedala povedať, že Zakázaný les je pre študentov zakázaný. Chodievala tam za vlkmi, jednorožcami a hipogrifmi a nedala si povedať ani po oficiálnom napomení riaditeľom školy. Trochu sa ukľudnila, až keď spoznala piatich priateľov, s ktorými neskôr založila Wophir, a naučila sa, že vedomosti sú dôležitou súčasťou nášho života. Po škole sa krátko venovala magizoológií, ale potom sa už naplno venovala iba čardoejníckemu Wophiru. O Sarah sa všeobecne vie, že mala najbližší vzťah k "prišelcovi" lordovi Azraelovi - špekuluje sa dokonca, že to on bol otcom jej troch detí - dvoch chlapcov a jedného dievčatka - a že z krvi ich dvoch pochádza celá starodávna urodzená rodina Silver Wollves de Butterwolf. Špekuluje sa aj o tom, že z ich krvi pochádzal novodobý riaditeľ Radim Radevský, ktorý mal určité črty, ktoré by sa pri troche fantázie dali považovať za "démonické". Sarah sa do konca života vo Fidelise, vlčej fakulte, nevzdala svojej divokosti, temperamentu a svojráznosti. Žiakov učila Starostlivosť o zázračné tvory a Čarovanie, a často s nimi predvádzala rôzne kaskadérske kúsky - žiaci ju za to milovali. Po smrti lorda Azraela asi päť rokov chodila ako zmyslov zbavená a s nikým poriadne neprehovorila ani slovo - bola už stará, ale jej vlčí duch neutíchol. Jej posledné zavytie sa ozvalo roku 1544, keď vo vlčej podobe vyliezla na najvyšší útes pri brehu Mearu a tam zomrela. Pochovali ju v jej vlčej podobe do hrobky zakladateľov ako druhú z nich, ktorá opustila tento svet. Možno za ňou viac smútili sami študenti, než zakladatelia - natoľko bola jedinečná a neskrotná.

Ďalšou zakladateľkou Wophiru bola obdivuhodná a nedocenená čarodejnica, zakladateľka Certusu:

Dareiha Luannais:

Od začiatku svojho života, od narodenia v roku 1497 bola Dareiha utláčaná, pretože sa narodila v komunite kentaurov, ktorú nazývali všade na okolí Alba, a to práve preto, že sfarbenie konských tiel týchto kentaurov bolo vždy biele. Keď sa v rodine Luannais narodilo hnedé žriebä, bola to celoživotná hanba pre celú rodinu. Dareiha by pravdepodobne nikdy v živote nedostala pozvánku na Rokfort, pretože na Rokforte nikdy v žvote neštudoval nijaký kentaur, ona však bola výnimkou - vo svojich desiatich rokoch totiž z komunity Alba v Ázií odišla a do Británie prišla práve preto, aby uprosila riaditeľa Rokfortu, aby ju zobral na školu. Keď bola Dareiha v prvom ročníku, ostatní zo zakladateľov Wophiru už boli vo vyšších ročníkoch, Aldarmin Alphirk už mal za sebou aj skúšky MLOK. Dareiha bola však taká nesmierne šikovná, že na Rokfote preskočila až štyri ročníky a zapísala sa tak do dejín ako študentka, ktorá Rokfort vyštudovala najrýchlejšie zo všetkých. Svojím nezvyčajným výzorom samozrejme pútala pozornosť všetkých naokolo a tak sa aj spoznala so staršími "kumpánmi" v zložení Sarah, Aldaramin, Achaer, Mundrabila a Nahatau. Dareiha medzi týchto priateľov najprv nezapadla celkom dokonale, pretože bola dosť uzavretá a tichá, ale keď sa spoznala s Aldaraminom Alphirkom, všetko sa zmenilo a Dareiha ako najmladšia zo všetkých stmelila na Rokforte šesticu priateľov dokopy najlepšie, ako sa dalo. Po ukončení Rokfortu sa na sedem rokov vrátila do komunity Alba, pretože ju tam volali jej rodičia a rodina Luannais, ale dlho tam nevydržala, pretože napriek tomu, že bola vzdelaná a úspešná, všetci v komunite na ňu hľadeli s určitou formou odporu. Na Wophirskej strednej škole preto Dareiha konečne našla pokoj a miesto, kde nikto na ňu nepozeral zvedavými či odsudzujúcimi očami. Zomrela až v roku 1589 ako posledná zo zakladateľov, ktorí umreli, pochovaná je v spoločnej hrobke zakladateľov. Jej fakulta Certus sa takisto ako ona vyznačuje študentmi s ohromnou kapacitou mozgu, ktorí všetko ľahko chápu, nechýba im ctižiadostivosť a vedia, že dokázať sa dá všetko, iba na to treba trochu snahy. Na Wophire Dareiha učila študentov Veštenie, Astrológiu a Astronómiu.

Ďalšou zakladateľkou je ďalšia obdivuhodná žena, temperamentná zakladateľka fakulty Gravitatis:

Nahatau Shakazhulu:

 

Ešte na Rokfote Nahatau prezývali "divoká víla", "divožienka" alebo "víla z pekla". Nahatau sa temperamentom a bojovnosťou nielenže vyrovnala svojej priateľke Sarah Wollves, ale ju vo všetkom predčila. Narodila sa roku 1454, jej vílie danosti sa prejavili veľmi skoro, už v jej siedmich rokoch. Jej matka bola vílou, jej otec obyčajný smrteľník, obidvaja pôvodom Američania, Nahatau však dali do anglickej školy, lebo jej chceli poskytnúť kvalitné vzdelanie. Na Rokforte samozrejme pútala pozornosť, ešte ani nič nespravila - jej čierna pleť priťahovala mužov ako magnet a Nahatau to vedela a využívala. Takisto bola známa všade po celej Británií ako jediný čarodejník, ktorý vlastní fénixa. Jej fénix Polaris sa stal oficiálnym symbolom jej fakulty, ktorú na Wophire založila, a doteraz žije na Mearskom ostrove a je najrýchlejším sprostredkovateľom správ. Nahatau sa na škole preslávila ani nie tak oslňujúcimi výkonmi v učení, ako skôr svojimi nekonečnými problémami najrôznejších typov. Niekoľkokrát kvôli nej takmer z Rokfortu vyhodili profesorov, ktorí podľahli jej víliemu čaru a nechali sa donútiť robiť všelijaké bláznivé veci, ako vykrikovať na hradnej veži či skákať z okna na trinástom poschodí. Nahatau vedela o tom, že okolo seba šíri éterické kúzlo a plne to využívala. Takisto bola známa ako najlepšia duelantka na škole, a v dueli s ňou sa ocitlo najmenej sedemdesiat percent všetkých študentov, ktorí kedy študovali v jej časoch na Rokforte, pretože Nahatau bola nesmierne urážlivá a impulzívna. Keď sa spoznala s ostatnými zakladateľmi Wophiru, trochu sa upokojila a začala sa trochu serióznejšie venovať učeniu a prišla aj na to, že má na učenie nesmierny talent. Aj tak sa však na škole tradujú iba chýry o tom, koľkým profesorom pomotala hlavu a koľkokrát profesorov porazila v dueloch. Po skončení školy, ktorú ako jediná z priateľov skončila s odretými ušami sa na určitý čas zamestnala v Gringottbanke ako kliatborušiteľka, ale keďže tam rušila pracovnú morálku, tak ju po čase vyhodili. Pár rokov potom robila ako výskumná pracovníčka pre Ministerstvo mágie a mala možnosť stať sa veľmi dobrou aurorkou, pretože sa vyznala v Obrane proti čiernej mágií a ovládala dokonalé útočné zaklínadlá, nakoniec sa však rozhodla, že dá prednosť Wophiru a so svojimi priateľmi odcestovala na ostrovy Mear a Stear. Jej fakulta Gravitatis je najtemperamentnejšou fakultou zo všetkých, môže jej teoreticky konkurovať už len vlčí Fidelis. Predpokladá sa, že Nahatau bola príčinou, že sa na Wophir prisťahovalo 18 amerických víl, ktoré tam zostali až do dnešných dôb a pomáhajú študentom so zvládaním orientácie na ostrovoch a pri nebezpečných stretoch s fantastickými tvormi. Nahatau bola príjemný, priateľský typ víly, nikdy si nenašla stáleho partnera, pretože s nikým nevydržala dlhšie než pár dní bez hádok, mala však dobré vzťahy so všetkými študentmi a na škole učila Transfiguráciu. Jej krása je doteraz opisovaná v niektorých knihách a keď v roku 1564 zomrela, vraví sa, že nad Wophirom tri dni nezasvietilo slnko, lebo jej fénix Polaris tak žalostne plakal, že slnko zatienil a to nemalo ako vyjsť.

 

Poslednou zo zakladateľov je najzaujímavejšia osoba z hľadiska aktuálneho stavu, zakladateľka fakulty Imprudentis:

 

 

Mundrabila Foltzová-Stearnsová

Rozhodne zakladateľka, o ktorej sa toho dá najviac povedať. Narodená okolo roku 1400, odmalička bola upírkou, najprv úplne diabolskou, ale po asi tridsiatich rokoch stretla svoju životnú lásku a keď tohoto muža omylom premenila na upíra, stala sa z nej dobrá upírka, pretože sa nemohla pozerať na to, ako mu zničila život. Napokon, keď ju o to tak veľmi prosil mu prepichla srdce dreveným kolom a myslela si, že už nikdy nebude veselá. Jej strašné zatrpknutie zmenil nástup na Rokfort - pôvodne tu chcela študovať, po troch rokoch jej ponúkli vyučovanie oklumencie a legilimencie, čo však odmietla, pretože sa necítila byť dostatočne kvalifikovaná. Mundrabila, hoci sa to zdá neuveriteľné, mala najbližšie k hlavnému zakladateľovi školy Aldaraminovi. Po skončení školy, s diplomom v ruke sa zamestnala a dlhý čas pôsobila veľmi úspešne ako známa novinárka Denného Proroka, ktorej články boli nesmierne trefné a pálivé, šľahali do správnych miest a nevyhýbali sa ostrej kritike. Zato si vyslúžila niekoľko takmer smrtiacich kliatob, lenže ako upírke jej nemohli ublížiť. Svojej novinárskej práce sa nevzdala ani po založení Wophiru a naďalej bola diaľkovou korešpondentkou Denného Proroka. Bola okúzľujúco vtipná a na jej vtipných hláškach sa často človek smial neprestajne aj niekoľko hodín. Na Wophire sa pod vplyvom Nahatau nadchla pre indiánsku kultúru a začala sa takýmto spôsobom obliekať a správať. Na Wophire si skrotila bieleho okrídleného mearského koňa a podľa neho pomenovala aj svoju fakultu Imprudentis. Do jej fakulty chodia najmä dievčatá, a to zrejme preto, že ženy majú lepší zmysel pre humor a veselosť než muži. Mundrabila mohla žiť, koľko chcela, ale jedného dňa sa zrútila z obrovského útesu a hoci ju to nezabilo, nakázala svojim priateľom, nech jej prebodnú srdce kolom, pretože tu už nechce dlhšie byť. Keď to urobili, Mundrabila bola šťastná, že už svojim priateľom "nepije krv", a vrátila sa na Wophir v podobe ducha, a takýmto spôsobom doteraz pôsobí ako vedúca fakulty Imprudentis a usmerňuje žiakov tejto fakulty, aby boli čo najdivokejší a najvtipnejší. Doteraz učila študentov Beletriológiu a Život a zvyky muklov, keď však prišli na školu noví profesori, vzdala sa týchto predmetov a už pôsobí iba ako vedúca svojej fakulty.

 

Týchto sedem minimálne výnimočných čarodejníkov sa podieľalo na zakladaní veľkolepej Wophirskej školy a všetci žiaci by mali poznať aspoň základný životný osud zakladateľa ich fakulty, ak nechcú vyzerať ako totálni analfabeti a flegmatici.

Späť na Históriu školy...