História Wophiru

V oných magických časoch, keď ešte čarodejníci a muklovia žili spoločne a v zhode, v časoch, keď nebolo potrebné vytvárať nezmapovateľné oblasti, keď ešte mágia bola slobodná a len sa začínala deliť na čiernu a bielu, keď muklovské a fantastické zvery žili v tých istých oblastiach a nikto nikomu nevadil, práve vtedy vyštudovalo na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej v jednom ročníku šesť nerozlučných priateľov rôznych rás, rôzneho pôvodu a pohlavia - šesť priateľov, ktorí sa o desiatky rokov neskôr stali zakladateľmi v poradí štvrtej čarodejníckej školy na svete s medzinárodnou pôsobnosťou.

Tri hlavné školy - Durmstrang, Rokfort a Beauxbatons - ktoré v tej dobe navštevovali všetci čarodejníci z celého sveta, poskytli týmto siedmim priateľom výborné vzdelanie, ale oni predsa len cítili, že by mali vybudovať ešte jednu školu, keďže videli, že tri hlavné školy nápor mladých čarodejníkov nemôžu zvládať.

Zvrat nastal o niekoľko rokov neskôr, keď svetom obletela obrovská aféra okolo rodín McClivertovcov a MacBoonovcov, a ostrov Drear, kde sa natrvalo usídlili transformovaní MacBoonovci, musel byť zaradený medzi nezmapovateľné - bola to zrejme úplne prvá oblasť, ktorá sa stala nezmapovateľnou v čarodejníckych dejinách vôbec.

Vtedy už šiesti priatelia vážne uvažovali a preto neváhali, keď zistili, že ostrov Drear pri severnom výbežku Škótska sa ide zaradiť medzi nezmapovateľné, rozhodli sa požiadať Ministerstvo o výnimku - teda aby zaradilo medzi nezmapovateľné oblasti aj dva priľahlé ostrovy, ktoré s Drearom tvorili malý trojuholník uprostred mora.. Po zdĺhavých procesoch vysvetľovania, prečo potrebujú toľko miesta pre svoje aktivity a po niekoľkých naozaj nepríjemných súdnych pojednávaniach sa Ministerstvo rozhodlo zaradiť medzi nezmapovateľné všetky tri ostrovy - Drear, Mear aj Stear, a tak mali zakladatelia budúcej školy voľné pole pôsobnosti.

Samozrejme, dokým sa rozhodli, akým spôsobom budú školu realizovať a dokým nazbierali dostatok podporovateľov a financií na takýto projekt, boli z nich už čarodejníci v najlepších rokoch, ale ich projekt už nadobudol konkrétnu podobu a čarodejnícka verejnosť začala obracať svoju pozornosť k ostrovom Mear a Stear, ktoré sa mali čoskoro stať centrom čarodejníckej moci.

Predtým, než sa šiesti zakladatelia pustili do stavby novej školy, prihodila sa zvláštna udalosť, ktorá k im navždy pripútala aj siedmeho čarodejníka, ktorý sa spolu s nimi stal zakladateľom školy.

Skôr než sa začalo stavať, totiž čarodejníci pozmeňovali klímu na obidvoch ostrovoch a viacero miest pozmenili podľa svojej predstavy, aby svoje plány mohli zrealizovať naplno. Tak vznikli na ostrovoch Mear a Stear kúty so subtropickými pralesmi a rozľahlá rezervácia fantastických zverov, ktorá doteraz láka čarodejníckych turistov do týchto miest.

Areál budúcej školy zakladatelia situovali na pobrežie obidvoch ostrovov, ktoré boli od seba naozaj len minimálne vzdialené. Magickými silami ich prirazili k sebe len na vzdialenosť asi dvesto metrov, a medzi nimi zbudovali niekoľko visutých mostov, malých prístavísk a rôznych spôsobov prechodu. Už teraz vedeli, ako ich veľkolepá škola bude vyzerať. A vtedy sa ukázal Azrael - siedmy zo skupiny zakladateľov, ktorý k nim zavítal do ich provizórnych príbytkov, v ktorých prebývali počas výstavby školy. Vysvitlo, že na ostrovoch žil dlhé roky a to preto, že chcel pred sebou uchrániť svet. Možno preto spočiatku nikto tomuto tajomnému miešancovi, z troch štvrtín démonovi neveril. Traduje sa však, že keď im démon Azrael vysvetlil, prečo za nimi prišiel (o tejto nanajvýš zaujímavej legende sa určite časom dozviete), privítali ho s otvorenou náručou a Azrael bol odvtedy jedným z nich.

A to bol počiatok Wophiru - štvrtej najstaršej a zrejme najmenej známej magickej školy, ktorá je však v celom svete uznávanou autoritou. Wophir má oproti Rokfortu, Beauxbatonsu či Durmstrangu nesmierne veľa zvláštností, ale vždy sa dá povedať, že je to klasický príklad veľmi kvalitnej magickej školy.

Zakladatelia vytvorili na svojej škole šesť rovnocenných fakúlt a po skončení jednej z týchto fakúlt (čiže po absolvovaní posledného siedmeho ročníka na Wophire) si študent sám vybral, akou cestou sa vo svojom živote vyberie - na to ho Wophir pripravoval celých sedem rokov.

Základný rozdiel je v tom, že po skončení školy sa čarodejník rozhodne buď pre cestu, ktorá násilie nepripúšťa (to je hnutie Rectus), alebo sa rozhodne pre cestu, ktorá v extrémnych a potrebných chvíľach násilie pripúšťa (to je hnutie Mirabilis). Tieto dva hnutia majú pod patronátom svojím spôsobom všetkých šesť fakúlt, tri patria pod Rectus a tri pod Mirabilis, to však neznamená, že sa čarodejník po vyštudovaní nemôže sám od seba prihlásiť do opačného hnutia. Tým je práve čarodejnícka škola Wophir unikátna a originálna.

Wophir je vo všeobecnosti vôbec najväčšia a najrozľahlejšia čarodejnícka škola vôbec, to snáď preto, že siedmi zakladatelia pre ňu získali také výhodné postavenie a tak veľa priestoru. Wophir sa rozkladá pozdĺž pobrežia obidvoch ostrovov Mear a Stear, ale zasahuje aj do vnútrozemia rôzne širokými a rozľahlými výbežkami. Na ostrove Mear sa okrem toho rozkladá obrovská rezervácia fantastických tvorov a na ostrove Stear na vrchole už nečinnej sopky bývajú tri zrejme posledné exempláre škótskeho striebrorožca, najvzácnejšieho a najmenej sa vyskytujúceho draka na celej Zemi.

Pokiaľ sa žiak prihlási na Wophir, prvý ročník sa značne odlišuje od všetkých ostatných čarodejníckych škôl - nie je označovaný ako prvý, ale ako „nultý“ (štúdium teda trvá plných osem školských rokov) a v tomto ročníku sa študenti neučia klasickou osnovou klasické predmety, ale vzhľadom na nesmiernu rozľahlosť Wophiru a na veľký počet myšlíenkových smerov a fakúlt, ktoré sú na tejto škole sa najprv dôkladne zoznámia so systémom školy a až potom začína naozajstné vyučovanie. Preto celý prvý rok strávia nepretržite s jedným profesorom, a to s momentálnym riaditeľom školy.

Sedem zakladateľov Wophiru sa niekoľko krásnych rokov tešilo z toho, ako Wophir funguje - šiesti z nich, zakladatelia základných fakúlt a dvoch hlavných hnutí, sa ujali funkcií vedúcich fakúlt, a posledný z nich, ohnivko, ktoré ich priateľstvo najviac spájalo, muž, síce človek, ale čarodejník elfského pôvodu s menom Aldaramin Bowser, sa stal riaditeľom Wophiru a všetko stmeľoval do jedného jednoliateho celku.

Práve Aldaramin zanechal na Wophire výrazný otlačok, a to ten, že Wophir má aj základné črty typicky elfskej školy - veľký dôraz sa na nej kladie na liečiteľstvo, ktoré je povinným predmetom už od prvého ročníka, a celý systém školy je veľmi podobný školám, aké zakladali starí elfskí majstri - čo mimochodom nie je nijako na závadu.

Roku 1943, tesne po skončení vojny, bola táto škola viac navštevovaná než Rokfort a Durmstrang dokopy, a to najmä preto, že ponúkala omnoho väčšie kapacity pre ubytovanie. Stalo sa však nešťastie a na ostrovy Mear a Stear preniklo niekoľko kvintapedov, teda transformovaných MacBoonovcov. Škola sa pri tomto útoku fantastických zverov nevyhla stratám na životoch, najmä v profesorských radoch. Infraštruktúrou školy to veľmi otriaslo a celá škola sa musela uzavrieť - žiaci boli premiestnení do iných čarodejníckych škôl a Wophir bol na niekoľko desaťročí uzavretý.

Až v roku 1991 prišiel ruský mág-teoretik Radim Radevský, pôvodne profesor obrany proti čiernej mágií na Durmstrangu na nápad, že by sa dávna a zašlá sláva Wophiru mohla obnoviť. So svojou ženou, veľmi uznávanou a známou magizoologičkou Annou Torojevovou sa vybrali na ostrov Mear, kde sa nachádzal hlavný hrad Wophiru, a pokúsili sa zistiť, v akom stave táto už tak dlho zavretá škola vyzerá.

Ich snaha priniesla úspech - podarilo sa im zistiť, že kvintapedy sú už zase bezpečne na ostrove Drear, najvzdialenejšom z trojice ostrovov, podarilo sa im taktiež zohnať dostatok profesorov pre otvorenie školy a zabezpečenie vyučovania predmetov, s ich pomocou sa im podarilo aj posunúť ostrov Drear o niekoľko kilometrov ďalej od pobrežia „dvojostrova“ Mear a Stear, a tak zamedziť tomu, že by kvintapedy mohli preplávať. Keď sa im podarilo čarodejnícku verejnosť presvedčiť, že je bezpečné poslať svoje deti do novootvorenej magickej školy Wophir (mnohí čarodejníci si ešte dovtedy pamätali takzvaný „Wophirský chlpatý masaker“), roku 1993 novootvorený Wophir otvoril nový školský rok - presne po päťdesiatich rokoch.

Wophir teda naďalej fungoval ako kvalitná škola, na ktorej sa stal riaditeľom práve Radim Radevský a jeho žena Anna Torojevová sa venovala najväčšej rezervácií fantastických zverov v Európe a venovala im všetku svoju lásku a trpezlivosť.

Pokiaľ sa vie, tak na Wophir nikdy neprenikli pokusy o to prebrať školu do rúk Veď-Viete-Koho - hoci bola znovu otvorená práve za jeho plnej moci, bola však dobre izolovaná a chránená bielymi mágmi, ktorí na tejto škole vyučovali.

Wophir je momentálne otvorený pre každého napriek smutnej správe, ktorá zastihla všetkých obyvateľov týchto krásnych ostrovov - v roku 2003 sa Radim a Anna, hlavné tváre ostrovov Mear a Stear, vybrali do rodného Ruska na návštevu, a tam za záhadných okolností zmizli a odvtedy o nich už nikto nepočul. Možno to súvisí s ohlasovaným návratom Veď-Viete-Koho, proti ktorému otvorene vystupovali.

Dosť však na tom, riaditeľského patronátu nad touto vzácnou a unikátnou školou sa po dovŕšení plnoletosti ujala ich dcéra, Aurora-Proxima Radevská-Torojevová, ktorá na tri roky prebrala žezlo po svojich rodičoch. Po troch rokoch ju však na poste riaditeľky vystriedala profesionálna aurorka francúzskeho pôvodu, známa legilimentorka a oklumentorka Monoceria Canisia Sirianna von Widenspruch de l´ Ombreloup, ktorá momentálne pôsobí ako riaditeľka Wophiru.

Tento rok a aj naďalej je škola otvorená pre všetkých, ktorí sú chtiví vedenia a ukrývajú v sebe magické schopnosti. Wophir ako taký poskytuje študentom možnosti vyučovania a snaží sa ich vychovávať v samostatne mysliace a zodpovedné bytosti. Treba dúfať, že to tak zostane aj naďalej…